Odborné informácie

Mnohých ľudí zaujíma, čo sa vlastne počas pôstu na vode deje v tele.
Nasledujúce riadky vysvetľujú, ako telo počas pôstu a následného návratu k strave pracuje, prispôsobuje sa a obnovuje.

1. Čo je pôst na vode - Liečebné hladovanie

Pôst na vode znamená, že osoba neprijíma žiadne kalórie a počas pôstu pije iba vodu.
Ide o výraznú metabolickú zmenu, počas ktorej sa v tele spúšťajú adaptačné procesy, ktoré podporujú prirodzenú obnovu a opravu buniek, čistenie vnútorného prostredia a efektívnejšie hospodárenie s energiou.

Kľúčové procesy počas pôstu:

• Lipolýza – rozklad tukov na mastné kyseliny a glycerol (hlavný zdroj energie)

• Ketóza – tvorba ketónov, ktoré sa stávajú významným zdrojom energie pre celé telo, najmä keď je dostupnosť glukózy nízka

• Autofágia – bunkové čistenie a recyklácia

• Mitofágia – obnova „energetických elektrární“ buniek

Pôst prepína telo z režimu rastu do režimu opravy.

2. Autofágia ako hlavný benefit pôstu na vode

V roku 2016 získal japonský bunkový biológ Yoshinori Ohsumi Nobelovu cenu za objav mechanizmov autofágie, čo významne prispelo k pochopeniu toho, ako sa bunky prirodzene čistia, obnovujú a prispôsobujú.

Autofágia zohráva v organizme dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy a zdravého fungovania buniek. 

Je to proces, pri ktorom bunky rozkladajú poškodené alebo nepotrebné časti a znovu ich využívajú ako zdroj energie či stavebný materiál. Umožňuje bunkám prežiť obdobie nedostatku energie, udržiava kvalitu bunkových súčastí a chráni pred hromadením bunkového odpadu. 

Zjednodušene môžeme povedať, že pri hladovaní sa autofágia aktivuje už po 16–24 hodinách bez jedla a pri dlhších pôstoch sa jej úroveň výrazne zvyšuje.

Autofágia prirodzene klesá:

• pri neustálom prejedaní,

• pri vysokej hladine inzulínu,

• s pribúdajúcim vekom.

Jej narušenie súvisí s:

• neurodegeneratívnymi ochoreniami (Alzheimer, Parkinson),

• cukrovkou 2. typu,

• zápalovými a autoimunitnými procesmi,

• predčasným starnutím.

Úroveň autofágie sa zvyšuje pri pôste, obmedzení príjmu energie a pravidelnom pohybe.

3. Čo sa deje v tele počas pôstu

Počas pôstu prechádza telo postupnými metabolickými fázami, v ktorých sa mení spôsob, akým získava energiu a ako hospodári so svojimi zásobami.

Glukózová fáza (0–24 hodín)
V tejto fáze telo postupne vyčerpáva zásoby glykogénu, klesá hladina inzulínu a začína sa prechod na spaľovanie tukov.

Prechodná fáza (2.–3. deň)
Spúšťa sa lipolýza, zvyšuje sa tvorba ketónov, nastupuje ketóza a výrazne sa zvyšuje aktivita autofágie.

Ketónová fáza (3.–7. deň)
Hlavným zdrojom energie sa stávajú tuky a ketóny.
Prebieha intenzívna obnova a oprava buniek a vysoká aktivita autofágie.

Stav tela po 7 dňoch

• minimálne zásoby glykogénu,

• vysoká citlivosť na inzulín,

• aktívna autofágia,

• organizmus pripravený efektívne využiť živiny.

4. Prečo je návrat k strave taký dôležitý (Refeeding)

Návrat k strave je jednou z najdôležitejších častí celého pôstu.
Po období pôstu potrebuje telo čas, aby sa opäť prirodzene adaptovalo na prijímanie potravy.
Práve preto je dôležité postupovať pomaly, s rešpektom k telu a jeho aktuálnym potrebám.

Prvé dni návratu k strave
Jedlo sa zaraďuje veľmi pozvoľna, v menších množstvách a v jednoduchej podobe, aby trávenie nebolo zbytočne zaťažené.

Nasledujúce dni
Strava sa rozširuje postupne, podľa toho, ako sa telo cíti a reaguje.
Tento proces pomáha upevniť zmeny, ktoré počas pôstu prebehli, a podporuje dlhodobú rovnováhu.

Hormonálna rovnováha
Počas návratu k strave sa vnútorné procesy v tele postupne stabilizujú a metabolizmus sa vracia do prirodzeného rytmu.

5. Metabolická flexibilita a dlhodobý efekt

Metabolická flexibilita je schopnosť tela prirodzene sa prispôsobovať rôznym zdrojom energie – napríklad prechádzať medzi využívaním zásob tukov a energiou zo stravy podľa aktuálnej situácie.

Práve táto schopnosť zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa telo po pôste cíti, ako hospodári s energiou a ako dokáže reagovať na zmeny v stravovaní a životnom rytme.

Základné princípy, ktoré tento proces podporujú:

• postupnosť,

• pokojný návrat k strave,

• obmedzenie jednoduchých cukrov,

• rešpektovanie signálov tela.

Typickými prejavmi sú pocit ľahkosti, viac energie, nižší hlad a lepšia regulácia sýtosti.

Záverečná myšlienka

Každý deň pôstu, autofágie a následného návratu k strave je malým krokom k tomu, aby telo fungovalo vyrovnanejšie a efektívnejšie.

Použité vedecké štúdie a literatúra

Takeshige K., Baba M., Tsuboi S., Noda T. & Ohsumi Y. (1992).
Autophagy in yeast demonstrated with proteinase-deficient mutants and conditions for its induction.
Journal of Cell Biology, 119, 301–311.

Tsukada M. & Ohsumi Y. (1993).
Isolation and characterization of autophagy-defective mutants of Saccharomyces cerevisiae.
FEBS Letters, 333, 169–174.

Mizushima N., Noda T., Yoshimori T., Tanaka Y., Ishii T., George M.D., Klionsky D.J., Ohsumi M. & Ohsumi Y. (1998).
A protein conjugation system essential for autophagy.
Nature, 395, 395.

Ichimura Y., Kirisako T., Takao T., Satomi Y., Shimonishi Y., Ishihara N., Mizushima N., Tanida I., Kominami E., Ohsumi M., Noda T. & Ohsumi Y. (2000).
A ubiquitin-like system mediates protein lipidation.
Nature, 408, 488–492.

Nikolaev, Y. S.
Fasting for Health: Forgotten Achievements of Soviet Medicine.

Buchinger, O.
The Therapeutic Fasting Cure (orig. Das Heilfasten und seine Hilfsmethoden).